Život Prešova
online
online
Londýn, Berlín a Madrid odmietajú vyslať západné jednotky na Ukrajinu
28.02.2024 Celý región
Londýn/Berlín
27. februára (TASR) - Predstavitelia vlád Británie, Nemecka a
Španielska v utorok vyjadrili svoje odmietavé stanovisko k myšlienke
vyslania jednotiek európskych štátov na Ukrajine.
Podľa agentúry AFP britský premiér Rishi Sunak v utorok uviedol, že britská vláda neplánuje nasadiť britských vojakov na Ukrajinu vo veľkých počtoch.
Ozrejmil, že Spojené kráľovstvo už má na Ukrajine malú skupinu personálu, ktorý podporuje ozbrojené sily Ukrajiny, vrátane poskytovania lekárskeho výcviku.
"Nemáme žiadne plány na rozsiahle nasadenie," dodal Sunak v reakcii na polemiku, ktorú vyvolalo vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona z pondelka. Macron v rámci odpovede na otázku po konferencii v Paríži uviedol, že v záujme dosiahnutia porážky Ruska nemožno vylúčiť žiaden scenár, ani vyslanie pozemných jednotiek armád západných štátov na Ukrajinu.
Myšlienku vyslania vojakov európskymi krajinami alebo krajinami aliancie NATO na Ukrajinu v utorok odmietol aj nemecký kancelár Olaf Scholz.
"To, čo bolo dohodnuté od začiatku, platí aj do budúcnosti: a to, že na ukrajinskej pôde nebudú žiadni vojaci, ktorých tam vyslali európske štáty alebo štáty NATO," uviedol Scholz pred novinármi.
Dodal, že ani vojaci už pôsobiaci na Ukrajine by sa nemali "aktívne zúčastňovať na vojnových udalostiach".
Diskusia o tejto otázke na stretnutí ukrajinských podporovateľov, ktoré usporiadal Macron v pondelok v Paríži, bola "jednomyseľná", povedal Scholz.
"Je dôležité sa o tom pravidelne navzájom uisťovať," dodal. "Skutočnosť, že v tejto veci došlo k porozumeniu, je podľa mňa veľmi dobrý a veľmi dôležitý krok vpred," konštatoval.
Scholz už pred stretnutím v Paríži vylúčil vyslanie nemeckých vojakov na Ukrajinu a ich zapojenie sa do konfliktu, ako aj dodanie riadených striel s plochou dráhu letu Taurus. Ako dôvod uviedol riziko zapojenia Nemecka do vojny na Ukrajine i eskaláciu do vojny medzi NATO a Ruskom.
Hovorkyňa španielskej vlády Pilar Alegría v utorok po zasadnutí vládneho kabinetu v Madride uviedla, že Španielsko nesúhlasí s myšlienkou "rozmiestnenia európskych jednotiek na Ukrajine". Vláda v Madride však zdôrazňuje "naliehavý charakter urýchlenia" odoslania vojenského materiálu do Kyjeva.
Aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok pre agentúru AP uviedol, že NATO neplánuje vyslať vojakov na Ukrajinu.
"Spojenci NATO poskytujú Ukrajine bezprecedentnú podporu. Robíme to už od roku 2014 a zintenzívnili sme to po invázii (v roku 2022). Neexistujú však žiadne plány na nasadenie bojových jednotiek NATO na Ukrajine," vyhlásil Stoltenberg.
NATO ako aliancia poskytuje Ukrajine výlučne tzv. nesmrtiacu pomoc a podporu v podobe zdravotníckych pomôcok, uniforiem a zimného oblečenia. Niektoré členské štáty však Kyjevu dodávajú aj zbrane a muníciu, či už na bilaterálnej báze alebo v skupinách. S prípadným vyslaním vojakov Aliancie na Ukrajinu by museli najskôr súhlasiť jednohlasne všetky členské štáty.
Myšlienka nasadenia pozemných síl bola doteraz tabu vzhľadom na to, že NATO sa usiluje zabrániť väčšiemu vtiahnutiu sa do vojny, keďže Rusko má jadrové zbrane, vysvetľuje agentúra AP. Dodáva však, že od začiatku ruskej invázie pred dvoma rokmi poskytli jednotlivé štáty Ukrajine postupne pokročilejšie zbrane.
Podľa agentúry AFP britský premiér Rishi Sunak v utorok uviedol, že britská vláda neplánuje nasadiť britských vojakov na Ukrajinu vo veľkých počtoch.
Ozrejmil, že Spojené kráľovstvo už má na Ukrajine malú skupinu personálu, ktorý podporuje ozbrojené sily Ukrajiny, vrátane poskytovania lekárskeho výcviku.
"Nemáme žiadne plány na rozsiahle nasadenie," dodal Sunak v reakcii na polemiku, ktorú vyvolalo vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona z pondelka. Macron v rámci odpovede na otázku po konferencii v Paríži uviedol, že v záujme dosiahnutia porážky Ruska nemožno vylúčiť žiaden scenár, ani vyslanie pozemných jednotiek armád západných štátov na Ukrajinu.
Myšlienku vyslania vojakov európskymi krajinami alebo krajinami aliancie NATO na Ukrajinu v utorok odmietol aj nemecký kancelár Olaf Scholz.
"To, čo bolo dohodnuté od začiatku, platí aj do budúcnosti: a to, že na ukrajinskej pôde nebudú žiadni vojaci, ktorých tam vyslali európske štáty alebo štáty NATO," uviedol Scholz pred novinármi.
Dodal, že ani vojaci už pôsobiaci na Ukrajine by sa nemali "aktívne zúčastňovať na vojnových udalostiach".
Diskusia o tejto otázke na stretnutí ukrajinských podporovateľov, ktoré usporiadal Macron v pondelok v Paríži, bola "jednomyseľná", povedal Scholz.
"Je dôležité sa o tom pravidelne navzájom uisťovať," dodal. "Skutočnosť, že v tejto veci došlo k porozumeniu, je podľa mňa veľmi dobrý a veľmi dôležitý krok vpred," konštatoval.
Scholz už pred stretnutím v Paríži vylúčil vyslanie nemeckých vojakov na Ukrajinu a ich zapojenie sa do konfliktu, ako aj dodanie riadených striel s plochou dráhu letu Taurus. Ako dôvod uviedol riziko zapojenia Nemecka do vojny na Ukrajine i eskaláciu do vojny medzi NATO a Ruskom.
Hovorkyňa španielskej vlády Pilar Alegría v utorok po zasadnutí vládneho kabinetu v Madride uviedla, že Španielsko nesúhlasí s myšlienkou "rozmiestnenia európskych jednotiek na Ukrajine". Vláda v Madride však zdôrazňuje "naliehavý charakter urýchlenia" odoslania vojenského materiálu do Kyjeva.
Aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok pre agentúru AP uviedol, že NATO neplánuje vyslať vojakov na Ukrajinu.
"Spojenci NATO poskytujú Ukrajine bezprecedentnú podporu. Robíme to už od roku 2014 a zintenzívnili sme to po invázii (v roku 2022). Neexistujú však žiadne plány na nasadenie bojových jednotiek NATO na Ukrajine," vyhlásil Stoltenberg.
NATO ako aliancia poskytuje Ukrajine výlučne tzv. nesmrtiacu pomoc a podporu v podobe zdravotníckych pomôcok, uniforiem a zimného oblečenia. Niektoré členské štáty však Kyjevu dodávajú aj zbrane a muníciu, či už na bilaterálnej báze alebo v skupinách. S prípadným vyslaním vojakov Aliancie na Ukrajinu by museli najskôr súhlasiť jednohlasne všetky členské štáty.
Myšlienka nasadenia pozemných síl bola doteraz tabu vzhľadom na to, že NATO sa usiluje zabrániť väčšiemu vtiahnutiu sa do vojny, keďže Rusko má jadrové zbrane, vysvetľuje agentúra AP. Dodáva však, že od začiatku ruskej invázie pred dvoma rokmi poskytli jednotlivé štáty Ukrajine postupne pokročilejšie zbrane.
0
www.ZIVOTPO.sk
